Bratislava, 4. októbra 2017 – Knihy sú pre nás dôležité a nenahraditeľné v každej etape života. V projekte Vďaka knihe, ktorý potrvá celý október, o tom hovoria jeho ambasádori Mária Kráľovičová, Richard Stanke, Andy Kraus a Daniel GoGo Štrauch.
Minulý rok mal projekt siete kníhkupectiev Panta Rhei podtitul Silnejšia po každej stránke. Jeho tvárou boli známe ženské spisovateľky, ktoré úprimne hovorili o svojich neľahkých životných osudoch. Tento rok dostal projekt Vďaka knihe nových ambasádorov, no stále zdôrazňuje rovnaké posolstvo,- bez kníh by bol náš život prázdnejší a smutnejší. Množstvo štúdií dokázalo, že kto si trénuje mozgové bunky čítaním, predlžuje si život. A vôbec nie zanedbateľne, pravidelné čítanie aspoň 30 minút denne nám podľa vedcov pridá až celých 23 mesiacov k dobru! Záleží však aj na tom, čo čítame. Denná tlač ani časopisy nám túto úžasnú službu nepreukážu, dokázateľne funguje len čítanie kníh. Mimochodom, aj výnimočne úspešní ľudia a najlepší rečníci v histórii boli nadšení čitatelia. V knihách čerpali inšpiráciu, nasledovali svoje idoly a všetko čo sa dozvedeli im pomohlo v dosiahnutí cieľov. Suma sumárum: lepšie sa sústredíme, dokážeme vnímať veci zo širšej perspektívy, uvažujeme, vzdelávame sa a napokon - popri tom všetkom - ešte aj relaxujeme. Pretože kde dokážeme svoj mozog tak dokonale vypnúť, ak nie práve pri knihe, od ktorej sa nedokážeme odtrhnúť? Vďaka knihe som kto som, potvrdzuje herečka Mária Kráľovičová. „Ja zo všetkého na svete najradšej čítam a preto si myslím, že knihy znamenajú strašne veľa pre ľudstvo. Veď koľko ľudí vie kniha spraviť šťastnými?“- zamýšľa sa prvá dáma slovenského divadla, ktorá začala čítať ešte predtým, než chodila do školy. Vďaka knihe si žijeme svoj život, myslí si ďalší ambasádor, scenárista Andy Kraus. Sám je aktuálne autorom svojej knižnej prvotiny a aj knihám pripisuje podiel na svojom kariérnom úspechu: „Tým, že som veľa čítal, som podvedome naberal spôsob ukladania slovíčok, aby to bolo zmysluplné a pekné. Nasiaklo to do mňa. Čítanie mi pomohlo pochopiť, ako písať veci: komediálne aj dramatické... Nikdy som sa to neučil, takže som presvedčený, že fakt , že som veľa čítal v detstve je ten zásadný, vďaka ktorému sa cítim v mojej profesii komfortnejšie.“ Mladý youtuber a hviezda digitálneho sveta, GoGo k čítaniu nabáda generáciu svojich fanúšikov, pretože vie, že Vďaka knihe, si tvoríme ideály. Miloval Harryho Pottera a Pána prsteňov a keď sa rozhodol napísať svoju autobiografiu, nielenže sa stala okamžite bestsellerom ale pritiahla ku knihe aj tisíce tínedžerov: „Určite treba mladých povzbudiť, nech si na knihy nájdu viac času, aby sa nevenovali iba compu. Treba ich postrčiť nech si nájdu niečo, čo ich zaujíma a nech sa tomu venujú.“- hovorí. Jeho kniha bola dôvod, prečo začali mladí opäť čítať, za čo mu mnohí rodičia dodatočne ďakovali: „Stretol som sa aj s reakciami nadšených rodičov, že to je prvá knižka okrem Harryho Pottera, ktorú náš syn čítal...“ Projekt Vďaka knihe potrvá od 1.10. do 7.11. vo všetkých kníhkupectvách Panta Rhei, kde nájdete aj výber odporúčaní ambasádorov na dobré knihy. Zároveň sú pripravené sprievodné diskusie v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach, na ktorých vystúpia osobnosti spolu s odborníkmi z radov psychológov, lekárov a pedagógov. Pre aktuálne dátumy a ďalšie informácie kliknite na vdakaknihe.sk
Začínal so Smelým zajkom a Osmijankom, neskôr pribudli Traja pátrači, Winnetou a knihy o záhadách. Skvelý slovenský herec Richard Stanke číta vášnivo celý život a právom mu patrí označenie knihomoľ.
Ktoré klasiky povinného čítania vás ovplyvnili najviac?
Väčšina: Zločin a trest, Vojna a mier, Idiot, Na Západe nič nové. Mohol by som ich vymenovať veľmi veľa, ale myslím žeby mali patriť k základu. Remarque, Dostojevskij, Hemingway – to sú knihy, ktoré asi zasiahnu každého. Taktiež Malý princ, to je príbeh, cez ktorý by mali prejsť deti, ale i dospelí. Patrí k akémusi zlatému fondu svetovej literatúry.
Kto je váš obľúbený spisovateľ?
Zo slovenských mám rád Janu Beňovú. Vo svetových je to veľmi pestré. Naposledy som na dovolenke čítal napr. Ellenu Ferrante.
Obľúbená knižná postava?
Veľmi rád čítam literatúru faktu, dokumentárne knihy. Takže zväčša sú tam najmä historické postavy. Naposledy som čítal knihy od Paula Lendvaya – Dejiny Maďarska. Potom Madeleine Albright, životopisnú knihu o Havlovi od Žantovského. Páčia sa mi faktické a životopisné knihy, ktoré opisujú reálne situácie, dejiny, blízku históriu.
Dabovali ste nejakú zaujímavú detskú knižnú postavu?
Výrazná a vtipná detská postava, ktorú som daboval, bola v Dobe ľadovej. Potom v životopisnom filme o Vincentovi Van Goghovi som daboval jeho brata Tea. Ten film som mal veľmi rád, bol vynikajúci. Daboval som napríklad aj Dobbyho v príbehoch Harryho Pottera, ten patrí medzi tie milé vďačné postavy, ktoré stačí aby nejako vyzerali... (úsmev). Potom to už iba nepokaziť hlasom alebo prejavom.
A čo divadlo, ktorú knižnú postavu ste si zahrali s chuťou?
Veľmi rád som hrával Trofimova vo Višňovom sade, Shakespearove postavy, teraz napríklad v hre Fanny a Alexander hrám úlohu biskupa. Hoci je to rozporuplná postava, pre herca je to veľmi zaujímavá výzva. Mám ju rád, bez toho sa to nedá robiť. Herec si musí vytvoriť vzťah aj k negatívnym postavám.
Ako vnímate dôležitosť kníh v našich životoch?
Myslím, že je dôležité viesť deti k čítaniu od malička. Ani my ako deti sme možno nemali veľmi radi povinné čítanie, ale asi ich treba vychovať či už ku knihám alebo divadlu, k umeniu ako takému. Je jedno, či ide o divadelné alebo výtvarné. Takisto je to aj s knihou – treba naučiť deti upokojiť sa a aj v rámci psycho-hygieny sa naučiť byť chvíľku sám so sebou a s dielom, nenechať sa ničím vyrušovať. Toto je veľmi dôležité pre vnútorný pokoj.
Malo čítanie kníh vplyv na váš výber povolania?
Určite, tým že som mal literatúru vždy rád, inklinoval som k humanitným smerom aj na gymnáziu. S tým súvisela aj estetika, dejepis a mnohé iné. Zrejme podvedome ma tie knihy nasmerovali k môjmu povolaniu. Človek ani nemusí presne poznať tie určujúce momenty, isté je, že veľa nasávame z prostredia, v ktorom sa nachádzame.
Richard Stanke hrá a dabuje už od detstva. Jeho hlas sa nám spája s množstvom detských knižných postáv ako Gargamel a Šidlo z rozprávky o Šmolkoch alebo škriatok Dobby z príbehov o Harry Potterovi. Vyštudoval herectvo na Vysokej škole múzických umení a je dlhoročným členom Činohry Slovenského národného divadla. Okrem toho si často zahrá aj pred televíznou kamerou.
Daniel Sebastian Štrauch alias GoGo zadefinoval na Slovensku pojem youtuber. Založil jeden z prvých kanálov v slovenčine na Youtube a pred webcamerou si vybudoval kariéru najúspešnejšieho vlogera, ktorého videá pozerajú milióny ľudí.
Čo si čítal ako dieťa?
Čítali mi aj klasické slovenské a české rozprávky, ale najviac ma bavila grécka mytológia. Neskôr, v puberte, som objavil Harryho Pottera, lebo som sa chcel stať čarodejníkom. Do svojich 11 rokov som čakal na ten list, ale doteraz neprišiel... (smiech)
Vtedy si už pomaly začal točiť prvé videá.
Áno, počas puberty som sa knihám veľmi nevenoval, začal som s natáčaním. Ale teraz sú knihy v tejto vekovej kategórii trend – vracajú sa staré veci. Ten, kto číta je cool, nie je to tak ako pred desiatimi rokmi.
Sám si autorom úspešnej knihy. Prečo si sa preniesol z online svetu do knižnej tlačenej podoby?
Rozmýšľal som, aký formát je ďalším posunom od tvorby videí. Mohol to byť film alebo kniha, no rozhodol som sa pre knihu, kde som mohol do dlhšieho formátu sprostredkovať omnoho viac svojich myšlienok, ktoré by ľudí vo videu nebavili. A dôvod bol aj ten, aby mladí začali znovu čítať, za čo mi rodičia dodatočne ďakovali. Stretol som sa aj s reakciami že jeeej, to je prvá knižka okrem Harryho Pottera, ktorú náš syn čítal...
Rozhodol si sa pre pokračovanie. Aké bude?
Na základe úspechu prvej bolo jasné že určite má význam urobiť pokračovanie. Ale chcem to urobiť inak, trošku vyspelejšie. Tiež som sa posunul za tie roky. A tiež by som chcel urobiť pre ľudí taký pohľad do zákulisia, aby videli, čo vlastne robím. Kniha je super formát, ako odovzdať viac myšlienok naraz, pretože vo videu má človek iba 10 minút, ak je to dlhšie, ľudia už strácajú pozornosť.
Aký je podľa teba prínos kníh?
Veľmi záleží od toho, akú životnú cestu si človek vyberie. Ak je to napríklad herec- knihy obohacujú jeho slovnú zásobu. Ak je to autor, predstavivosť sa samozrejme rozvíja, je to taký tréning mozgu. Vždy je lepšia kniha, než pasívne pozeranie telky. Som za to, aby ľudia čítali knižky, ale nech si vyberú to, čo ich baví.
Ktoré knihy sa páčia tebe?
Celé moje detstvo najviac poznačil J.R.R.Tolkien, pretože mám prečítaných všetkých Pánov prsteňov, aj s Hobitom a Silmarillion a celú filmovú trilógiu pozretú asi 80 krát. V súčasnosti ma bavia psychologické aj motivačné knihy. Napríklad jedna, ktorá hovorila o tom, ako čítať z mysle, ako na stretnutí vedieť, čo si druhý človek myslí, ako sa potom chovať... To ma veľmi zaujalo. Alebo som čítal životopis o režisérovi Milošovi Formanovi – Co já vím? Ako malý som sa totiž chcel stať režisérom, tak som si našiel veľa inšpirácie.
Je dôležité podporovať čítanie kníh u detí?
Určite treba mladých povzbudiť, nech si na ne nájdu viac času, aby sa nevenovali iba compu. Treba ich popostrčiť nech si nájdu niečo, čo ich zaujíma a nech sa tomu venujú.
Daniel Sebastian Štrauch, známy pod prezývkou GoGo je jedným z prvých slovenských youtuberov. V súčasnosti je pokladaný za najznámejšieho a jednoznačne najúspešnejšieho, jeho kanál odoberá vyše milión dvestotisíc ľudí. Na Youtube ho preslávili kanály GoGoManTV a GoGosVlog. Okrem iného je aj autorom knihy Chalan z internetu, ktorá po dlhom období motivovala množstvo tínedžerov opäť vziať knihu do ruky.
Napriek tomu, že ju nevyštudoval, scenáristiku robí na špičkovej úrovni a je autorom najúspešnejších televíznych relácií uplynulých rokov. A keďže jeho hlavnou črtou je multifunkčnosť, neprekvapuje, že k svojim profesionálnym úspechom nedávno pridal aj knižnú prvotinu.
Čo ste čítali ako dieťa?
Pamätám si svoju prvú knižku Hodiny. Na ulici hodinár, veľký výklad hodín má. Samé tik tak počuť zdnuká, z jedných Kukulienka kuká. Výborná knižka, doteraz ju vídam v obchodoch. Je v nej taká diera, v ktorej sú hodinky a dieťa si ich nastaví podľa toho koľko je hodín. Väčšinu básničiek si pamätám doteraz, takže som si ju zrejme čítal od rána do večera... (smiech) A tie verše dodnes používam v niektorých situáciách!
Čo vy a povinné čítanie?
Nemal som to veľmi rád, lebo zo sto percent, ktoré nám učitelia doporučili, ma možno oslovilo päť percent. Ten zvyšok som čítal viac menej nasilu. Niekedy je to tým, že každé dieťa, každý študent by mal mať individuálny prístup. Niekedy sa stačilo k určitým knihám vrátiť až o 5-6 rokov a vtedy to bolo pre mňa to pravé orechové. Učiteľ by mal deti najprv pre knihu nadchnúť a motivovať ich, aby si ju chceli prečítať. Nie dať zoznam – toto prečítaj za rok. Myslím si však, že je to podstatné, lebo aspoň tých základných slovenských autorov som si zapamätal.
Kniha, ktorú by si mal prečítať každý.
Pre mňa určite Malý princ. Čítal som ju skoro v každom období života a vždy som si v nej našiel niečo iné. Pre 5 ročné dieťa je to príjemná rozprávka, pre puberťáka už vidím aj iný význam a ako 50 ročný zrazu zisťujem, že veľa vecí v knihe má podobenstvo s mojím životom alebo situáciami, ktoré som zažil, takže v tomto je tá knižka úžasná.
Prečo ste sa rozhodli napísať vlastnú knihu?
Ja by som to nenazval, že som sa rozhodol. Prišlo to veľmi spontánne. Šiel som na cestu naprieč Amerikou, na ktorú som sa veľmi tešil a ktorá je už sama o sebe zaujímavá, aby sa nejakým spôsobom literárne spracovala. Do toho som mal 50 rokov a nieže by som chcel písať pamäte, ale už som zažil dosť veľa vecí, s ktorými by som sa chcel podeliť. Úžasné na tom bolo, že som veril tomu, že keď sa na tú cestu vydám, na motorke, v cudzej krajine, dennodenne mi to musí vygenerovať zážitky a emócie minimálne na jednu knihu. Nech už o nej hocikto povie hocičo, tej knižke sa nedá uprieť, že je absolútne spontánna, úprimná a niekedy až veľmi intímna. Nechcel som na čitateľa robiť habaďúry a dodatočne to veľmi upravovať. Vnemy, ktoré som mal v daný deň, to čo sa vyplavilo a malo nejakú hlavu a pätu som dal na papier a takto sa zrodila kniha. Nebolo to dlho pripravované ani dlho editované. Bola napísaná za 14 dní plus 2 dni dodatočných úprav. Je naozaj maximálne autentická.
V čom vidíte najväčší prínos kníh?
Ja si myslím, že od detstva sme s nimi spätí viac alebo menej. Závisí to aj od fázy života. Ako dieťa aj puberťák som čítal veľmi veľa. Hltal som všetko, čo mi prišlo pod ruku. Bolo a stále je to pre mňa niečo, cez čo sa dostanem do iného sveta, odídem od všetkých problémov, som v paralelnom svete, kde prežívam príbehy postáv. Toto je úžasná vec. Človek si zažíva druhý, iný život. Tým, že som čítal, som aj podvedome naberal spôsob ukladania slovíčok, aby to bolo zmysluplné a pekné. Nasiaklo to do mňa, čo mi určite neskôr pomohlo pri mojej práci. Čítanie mi pomohlo pochopiť, ako písať veci: komediálne aj dramatické... Nikdy som sa to neučil, takže som presvedčený, že fakt že som veľa čítal v detstve je ten zásadný, vďaka ktorému sa cítim v mojej profesii komfortnejšie. Z knižiek sa dá okrem toho aj veľa dozvedieť, pritom to nemusia byť náučné knihy. Ja som napríklad ako dvanásťročný čítal Carla Maya, a vďaka tomu som sa príjemným spôsobom dozvedel o kultúre indiánov a o krajine. Možno to nikdy nevyužijem, ale z každej knihy sa dá niečo si zobrať.
Ako podporiť deti v čítaní?
Určite treba vyvinúť úsilie pri deťoch a dospievajúcich, dnes ešte oveľa viac, pretože majú viac možností ako využiť voľný čas. Treba ich k tomu viesť trošku viac a ja neverím, že keď chytia dobrú knihu, nenadchne ich a nebudú motivovaní čítať ďalšie. Prvý krok je aby deti pochopili, aké úžasné je prečítať si dobrú knihu a zažiť dobrodružstvo z knižky. Nesmú to však brať ako príkaz.
Obľúbený spisovateľ?
Terry Pratchett, ale aj Kurt Vonnegut, Charles Bukowski... nemám len jedného.
Andy Kraus je slovenský herec, humorista, scenárista a moderátor. Účinkoval v mnohých rozhlasových aj televíznych zábavných programoch a vďaka nemu vznikol aj najúspešnejší slovenský seriál Panelák. Scenáristiku nikdy neštudoval a ako tvoriť príbehy sa učil práve z kníh. V septembri 2017 mu vyšla aj prvá kniha Route 67, v ktorej ponúka svoje myšlienky nazbierané počas cesty po Amerike na motorke.
Herečka Marína Kráľovičová natoľko milovala spisovateľov a poéziu, až jej jeden básnik prischol na celý život. S manželom Miroslavom Procházkom prežila viac ako 50 rokov a s knihami ešte dlhší vzťah, ktorý stále trvá. Veď snáď ani niet poetickejšieho slovenského mena než Marína. Viete ako to bolo s prerodom Márie na Marínu? Kráľovičovú takto pomenoval kedysi v Martine veľký slovenský básnik Štefan Krčméry a to ešte nik netušil, že po príchode do Bratislavy ju práve dramatizácia tejto postavy v SND preslávi, to meno jej prischne a ovplyvní celý život i recitátorskú dráhu po ktorej sa vydala. Ako nám prezradila dcéra Márie Kráľovičovej, Jana Kociánová, spomínaná hra bola po 17 reprízach v roku 1948 zakázaná a nič nezmohol ani básnik Laco Novomeský, ktorý bol vtedy minister kultúry: „Len poslal kyticu s kartičkou Prepáčte, nedalo sa viac”.- spomína. „Iný minister kultúry a veľký básnik Miroslav Válek o desaťročia neskór označil túto inscenáciu za predstavenie storočia. Vtedy sa hojne dramatizovali básne, teraz sa v SND hrajú samé dramatizácie románov- Madame Bovaryová, Jana Eyrová, Marína si naposledy takto zahrala v Buddenbrookovcoch Thomasa Manna.“ Jediná veľká rola, ktorú túžila hrať a minula ju, je Anna Karenina. Ale hrala v iných Tolstého dielach a hrala aj v Rusku, pričom známy herec Oleg Tabakov o nej vyhlásil, že je najlepšia a najkrajšia európska herečka. Nedávno vyšla po 40 rokoch vo vydavateľstve Perfekt Sládkovičova Marína v prekrásnom vydaní. Marína má na poslednej strane dokonca vyznanie.
Aká bola vaša obľúbená kniha v detstve?
Nebolo to ľahké, veľa som ich na Záhorí v Čároch nemala... Stará mama si kupovala Svätovojtešský kalendár a Božské srdce Ježišovo, čítala som teda len cirkevné veci. Knihy sme si kupovať nemohli, neskôr som si ich začala požičiavať v Obecnom dome. Nesmierne rada som čítala! Keďže starenka nemala okuliare, tak som jej od šiestich rokov predčítala ja... ešte som ani do školy nechodila. Takže čítam spolu už 84 rokov. (úsmev)
Ktorá kniha vám najviac utkvela?
Ja si myslím, že dieťa, ktoré už niečo vníma, sa chce podobať a ja som vždy chcela byť nejaká hrdinka, o ktorej som čítala. Na úplnom začiatku to bola asi Červená karkulka. Splnilo sa mi to, pretože v divadle môžem byť vždy niekým iným. Hrala som všetky možné Aničky a Evičky... (smiech) Aj Júliu, Oféliu... všetky Shakespearove hrdinky. Hrala som kráľovné, Marilyn Monroe, sv. Janu, Edith Piaf, George Sand. Dokopy som v televízii, divadle a rozhlase odohrala tisícky postáv. Hrala som všetko o čom herečky snívajú. Asi som narodená pod šťastnou hviezdou.
Ktorú knižku máte momentálne na nočnom stolíku?
Bola som kamarátkou mnohých známych slovenských spisovateľov a od každého som niečo dostala. Teraz mám na stole napríklad Laca Novomeského a Šaňa Matušku.
Obľúbený spisovateľ?
Ťažko povedať. Keďže som bola z chudobnej rodiny, prvú knihu som dostala v Martine od svojej prvej lásky na Vianoce. Bol to Idiot od Dostojevského. Potom som tú hru aj hrala, v Rusku a veru, boli nami očarení. Hrať v tejto hre je túžbou každej herečky. Môj manžel mi preložil Nezvalovu Manon Lescaut, aj takto som objavovala autorov.
Čo si myslíte o knihách?
Ja zo všetkého na svete najradšej čítam a preto si myslím, že znamenajú strašne veľa pre ľudstvo. Koľko ľudí vie kniha spraviť šťastnými? Zároveň je obrovským umením vedieť napísať dobrú knihu. Kedysi sa šírila literatúra cez rozhlas a som vďačná aj za všetky rozhlasové dramatizácie, ktoré som robila.
Marína Kraľovičová je národnou umelkyňou. Odohrala vyše štyristo divadelných, filmových a rozhlasových postáv. Je prvou slovenskou recitátorkou, ktorá slovenskú poéziu prezentovala v recitáloch na troch kontinentoch. Je dvojnásobnou laureátkou štátnej ceny, nositeľkou Radu Ľ. Štúra I. triedy, Zlatého krokodíla, Krištáľového krídla a mnohých iných ocenení. Je vôbec prvou slovenskou televíznou herečkou. Marínou ju pokrstil v hereckých začiatkoch slovenský básnik Štefan Krčméry i keď nemohol tušiť, že sa následne stane nielen prvou, ale dodnes jedinou javiskovou Sládkovičovou Marínou. Bola múzou mnohých slovenských spisovateľov svojej generácie. Za životného partnera si vybrala jednoho z nich, básnika Mira Procházku. Aktívne pracovala v Zväze slovenských dramatických umení a v ústrednom výbore Slovenského zväzu žien. Pre Literárny týždenník v roku 2005 78 ročná Marína, verná svojej láske ku knihám, povedala: „Keby som mala dnes pozdraviť jediného človeka, poklonila by som sa a pošepla: Dobré ráno, pán Gutenberg.“ (vynálezca mechanickej kníhtlače).